Pri Pivečku #17 s Natsumi

Podrobnosti

Uverejnené pondelok, 25. október 2010, 11:33

Napísal: Aniy

Prečítané: 747x

 Ako som avizoval, čaká nás experimentálny rozhovor. Nie je to však tento. :D Dnes prijala pozvanie jedna z najtalntovanejších, najmilších a asi najhanblivejších autoriek mangy zo slovenska, Natsumi.
Rozhovor sa bude viesť v duchu mangy a preto si nezabudnite aj Natsumi-nu tvorbu nalistovať v komix a manga booku, ktorý sa tohto roku dožil svojho štvrtého pokračovania. Tak vrhnime sa do toho, kým máme ešte pivo lacné...

Takže na začiatok by som ťa chcel samozrejme privítať a povedať, že som tvoj veľký fanúšik ^_^

 

Začnem tým, že sa ti poďakujem za extrémne milé a povzbudivé slová :)

 

Toľko k rýchlemu začiatku a poďme na únavné, ale stále otázky:

Ako si sa dostala k anime a mange a ako si sa dostala k svojmu nicku?

Všetko sa to vyvíjalo akosi samo. :) Ako dieťa som odrastala na nemeckých a anglických televíznych kanáloch a práve tam som prvýkrát natrafila na anime.

Vtedy som ešte nevedela, o akú produkciu ide, ale začala som sama vyhľadávať seriály s "onou" kresbou, citeľne odlišnou od ostatných rozprávok. Príbehy boli

tiež úplne iné, takže ma do seba priam vcucli a nebolo úniku.

 

Narodila som sa v lete, takže japonské "natsu" ako "leto" som len spojila s príponou, ktorá znela dobre. Nakoniec z toho bolo "Natsumi".

Preferuješ viac anime alebo mangu a prečo?

Obe majú svoje špecifické plusy (i mínusy). Študujem animáciu, takže anime mi je veľmi cenným zdrojom pre "štúdium".
Dobrá manga zase dáva priestor vypĺňať, domýšľať medzierky medzi panelmi niečím čitateľovým. Vnímať ich vo svojom tempe a po svojom. To anime nedokáže, keďže má svoje vlastné tempo a spôsob rozprávania cez pohyblivé obrazy. V oboch nájdem niečo magické a zaujímavé, čo to druhé médium nemá.

Ak by som to brala na počty, tak u mňa anime bude viesť. Zaoberám sa ním od detstva a mangu som začala čítať len pred pár rokmi.

Čo sa týka adaptácii jedného do druhého, vždy som väčší fanda príbehu v jeho pôvodnom zdroji - teda, ak bolo anime pred mangou, bude lepšie. Ak bola manga pred anime, bude lepšia ona. Predpokladám tiež, že manga vyjde na nižšie náklady a preto majú autori voľnejšiu ruku a do príbehov môžu vniesť oveľa viac jemných prvkov, detailov a rozpracovať postavy i dej širšie. U anime je rozpočet príliš prísny na to, aby si animačné štúdiá mohli dovoliť vziať niečo obšírne ako v mange. Niekedy to je výhoda, inokedy nie. Zas asi závisí od konkrétneho príbehu.

Kedy si začala s kreslením a odkedy by sa dalo povedať, že kreslíš mangu?

Kreslím od útleho detstva, je to taký môj koníček i spoločník v dobrom i zlom zároveň. Bez zápisníku a peračníka z domu ani nevyjdem (aj keby som ich nemala použiť :) ).Tak seriózne som kresbu začala brať, až keď som sa zoznámila so serverom manga.sk a s jeho talentovanými autormi.{pozn. Aniy: dosť komická situácia, od posledného rozhovoru sa manga.sk zase rozbehla :D} A keď ma internet prevalcoval kopou ďalších skvelých serverov spájajúcich umelcov z celého sveta. Vtedy mi svitlo, koľko času som stratila a kam som sa už dávno ako kresliarka mohla posunúť, ak by som to začala brať vážne skôr. Človek niekedy potrebuje dostať riadnu facku, aby sa prebudil k činu.
Podobne to bolo i s mangou - komiksy kreslím od nepamäti, doma nachádzam aj poriadne staré "kúsky" ešte zo základky.
Niekedy som prekresľovala celé epizódy obľúbených seriálov do komiksovej podoby. Tak som si vycvičila ruku a veľmi mi to pomohlo i neskôr na vysokej škole. Prvé "ozajstné" mangy som ale nakreslila do MangaBooku. Teda úplne prvá oficiálna je "Amewarashi". {Pozn. Aniy: tu nájdete v CMB2 :)}

Zahrávala si sa niekedy s myšlienkou, aby si sa kreslením, dajme tomu aj mangy, živila?

Haha, no jasné. Človek vždy sníva vo veľkom, ale len málokto to vie aj uskutočniť. Neviem si predstaviť, ako by to mohlo v mojom prípade fungovať, ale viem iste, že bez kreslenia by
môj život nemal zmysel. Komiks je krásne médium, bola by som veľmi šťastná a naplnená, ak by sa mi niekedy podarilo vytlačiť vlastný zväzok komiksu či mangy. Umenie ale kráča ruka v ruke s biedou a myslím, že pokiaľ nemáte vo svete skutočné zvučné meno, iba kresba samotná vás neuživí. Možno to ale vidím príliš čierno a len treba nájsť vždy tie správne dvere, kde sa dá zaklopať. Určite existujú ľudia, ktorí sa dokážu uživiť len tým svojim kresliarskym remeslom. Spoliehajú sa na svoje vlohy a všetko robia stopercentne. Takí ľudia sa nemajú čoho obávať. Raz by som sa k nim rada zaradila, ale to bude bolestivý proces (smiech).

Odkiaľ berieš námety na svoje príbehy? A konkrétne ako vznikal "Krok vpred"?

Snažím sa rozpovedať to, čo považujem za dôležité. Pokúšam sa nezabŕdať do tém, ktoré mi nič nehovoria.
Vyberám si témy, ktoré sa ma hlboko dotýkajú, fascinujú alebo mi víria v hlave a nemám iný spôsob, ako ich dostať von. Inšpirácia je vlastne všade okolo, len si treba všímať ľudí a veci okolo seba, zaujímať sa o rôznorodé oblasti....a niekedy sa stačí na niečo triviálne pozrieť z iného uhlu. Už sa stalo i to, že ma inšpirovala kopa ponožiek... neviem, či je to vada z povolania, ale aj keby bola - je to príjemná vada.

Ku "Krok vpred"....
Všetci sme si prešli svojim peklom, ale mala som pocit, že veľa mladých ľudí si prestalo uvedomovať práve to. Každý sa vŕta príliš hlboko vo vlastných ranách, príliš rozoberá svoje starosti. Až nakoniec zistí, že len sedí a nič nerieši.
Chizuru v príbehu urobil to isté - príliš sa zapodieval tým, že si ho nik nevšíma. Snažil sa upútať pozornosť tým najextrémnejším spôsobom bez rozmýšľania. Takmer urobil hlúposť, takmer sa obral o šancu, akú nám život dáva. Mŕtvi už svoje chyby nenapravia, živí ľudia áno. Je len chybou, že sa sami pripravujeme o tie šance tým, že si nahovárame, že sme tú šancu premeškali. Na ten správny krok nikdy nie je neskoro. Kým žijeme, vždy sa to bude dať. Chizuru a Duch majú byť takým jedným upozornením pre všetkých, ktorí teraz možno tiež tápajú na mieste.

Pre zaujímavosť prezradím, že meno hlavného hrdinu -"Chizuru Saraba" vzniklo spojením a upravením japonských slov "mapa" a "zbohom" - malo to narážať na jeho túžbu nájsť svoj smer a na jeho prehnane dramatické sklony a snahu "ukončiť to" - ukončiť niečo, čo ešte ani nezačalo.
Poznám až smutne veľa podobných príbehov. Poznáme ich všetci, možno sme si tým prešli i sami, možno sa niektoré skončili zle. Chcela som sa k tomu vrátiť a upozorniť na to. V dnešnej dobe je to nepochybne jeden z najzávažnejších problémov, ktoré sa týkajú, nanešťastie, už veľmi mladých ľudí.

Ako dlho ti trvá nakresliť mangu akú poznáme napríklad z Comics a Manga (2-4) booku?

Ťažko povedať.
Všetko začína nápadom, podnetom... Tie dlhšie v sebe nosím aj niekoľko rokov a čakám na ten správny čas na ich realizáciu. 30 stranové príbehy sú záležitosťou asi mesačnej driny.

Náčrt v ceruzke trvá, ak nad tým sedím bez prestania, asi dva, tri dni. Horšie je to s kresbou na ostro a s textom. Ten sa mení, vety sa škrtajú a iné zas pribúdajú. Je to taký organický proces. Mnohé riešenia mi napadnú v samotnom procese tvorby a tak sa často stane i to, že prerábam samotný príbeh. Od pôvodnej myšlienky sa odkloním niekam inam, ale väčšinou to dopadne oveľa lepšie, než som dúfala. Nerada si zväzujem ruky pevne stanovenými dialógmi a scenármi. Ak dáte postavám voľnosť, začnú "jednať" samé od seba.
"Amewarashi" mi napríklad trvala len týždeň. "Krok vpred" som zas tvorila počas letných prázdnin, veľmi sporadicky(a noc pred deadlinom som nariekala pri gumovaní a dopĺňaní textu... o jednej ráno).
Niektorí sú schopní pod nátlakom urobiť neskutočne veľa práce. Ja si radšej vyhradím dlhšie časové obdobie a potom pracujem, ako sa podarí a kedy sa dá. Tým pádom mám čas aj na drastické zmeny v scenári. Niekedy som schopná urobiť za deň veľmi veľa strán, inokedy ich je pomenej (alebo neurobím žiadnu).
Môj štýl kresby tiež nie je zrovna vyšperkovaný :) Laičnosť je tam ešte stále citeľná, ale umožňuje mi to pracovať rýchlo. Mám radšej dynamickú a jednoduchú kresbu, než hyperrealistické zobrazenia.

Keď sme pri C&M booku. Ktorý z tvojich príbehov, ktorý tam bol uverejnený, by si zatiaľ považovala za tvojmu srdcu najbližší?

Každý jeden príbeh je mi niečim veľmi blízky.
Mám strašne rada interakciu postáv, väčšina príbehov preto bazíruje na dialógoch... Asi najaktuálnejší príbeh bude ale "Shinkeishitsu X/O". Šiel mi veľmi dobre od ruky, bol spravený rýchlo a veľmi ma jeho písanie i kreslenie bavili. Nebudem sa rozpisovať o tom, nakoľko som bazírovala na realite (smiech), ale tak...asi tento bude jeden z tých "špeciálnych", ktoré ma ľudsky postrčili vpred.

Sleduješ aj ty sama na sebe, že sa ti technika kreslenia vyvíja?

Veľmi rada by som povedala, že áno, avšak zmenu vidím až po rokoch. Keď máte niekoho pred očami neustále, tak nespozorujete, že starne alebo sa mení. To vidia len tí zvonku.

Aby som ale nebola stále len krikľúň a zatĺkala, tak priznám, že posledné roky som sa snažila mimoriadne. Pomohla mi hlavne umelecká vysoká škola, lebo až do nástupu na ňu som nemala absolútne žiadne profesionálne či umelecké vedenie. Ale povedala som si, že ak sa mám venovať kresleniu, tak to tak Boh zariadi. Nakoniec i zariadil. :) Nerobím zatiaľ síce žiadnu kariéru, ale podarilo sa mi niečo publikovať.

Snažím sa nájsť si vlastný štýl a zlepšiť sa. Hľadám inšpirácie nielen v mangách, ale tak trochu i v komiksoch z Európy a Ameriky a v animovaných filmoch.

Kreslíš mangu len pre C&M book alebo je možnosť sa k tvojej tvorbe dostať aj inde?

Inde ani veľmi nie. Aspoň zatiaľ. Vážne som to začala brať práve s príchodom Mangabooku, dovtedy urobené dielka sú len súkromné pokusy. Urobila som i zopár doujinshi (teda mangu rozhrávajúcu už existujúce postavy a vychádzajúce z originálnych diel iných autorov... v mojom prípade to bol Kishimotov "Naruto"), ktoré ale kvalitatívne nezodpovedajú tomu, čo posielam do Mangabooku.
Doujinshi sa hostia na úspechu iných diel. Proces ich tvorby nie je tak krvopotný, ako keď sa snažíte vytvoriť niečo úplne nové a originálne. Ich postavy každý pozná, preto je všetko odrazu omnoho jednoduchšie. Niekomu stačí, že je tam jeho obľúbená postava v nejakej situácii, ktorá by sa v originálnom diele nemohla z rôznych dôvodov vyskytnúť. Preto by som sa tým nerada chválila alebo to nejako vyzdvihovala. Feedback bol ale veľmi pozitívny a nakoniec sa i niečo takého ukázalo ako veľmi cenná skúsenosť do originálnej tvorby.

Tento rok sa CMB dožil svojho štvrtého pokračovania a autorkou obálky si sa stala ty. Ako si sa k tomu dostala?

Možnosť mi ponúkli Miyu a Akirashin a ja som to veľmi rada prijala. Obaja každý nový ročník tvrdo pracujú, aby vôbec Mangabook pokračoval a zachoval si kvalitu.
Nič podobné som nikdy nemala možnosť urobiť a som im za to nesmierne vďačná. Je to na Slovensku jedinečná vec a byť jej súčasťou je skutočne dobrý pocit.

Ako si reagovala na to, že tvoj "Krok vpred" bol najlepšou mangou v súťaži?

Opísala by som to ako "štádium nechápania", ktoré sa strieda s vlnami "totálneho šťastia" každý krát, keď si z poličky vezmem Mangabook a trochu si v ňom polistujem. Myslím, že mi to až do dnešného dňa tak celkom nedošlo, čo sa vlastne stalo a že som dokončila ďalší príbeh. Človek sa stále posúva ďalej, ale takéto malé i veľké víťazstvá sú obrovským povzbudením. Rozhodne mi to pridalo na nejakej istote, že má zmysel sa snažiť a robiť to, čo robím. Hlavne nezaspať na vavrínoch. Na Slovensku i v Čechách je určite veľa mladých autorov, ktorí možno nemajú odvahu do niečoho sa pustiť alebo do súťaže niečo poslať. Ktovie, ako by to dopadlo, ak by sa tí všetci jedného dňa rozhodli, že sa zúčastnia súťaže (čo by ale bolo veľmi veľmi pozitívne).

Veľmi sa mi páči tvoja kresba. Hlavne to, že aj do dosť vážnej situácie vieš vpichnúť kúsok humoru. Vôbec to ale nepôsobí násilne alebo nemiestne. Si teda človek, ktorý sa snaží proti zlej nálade bojovať humorom?

V každej životnej situácii, nech je už akokoľvek biedna, sa dá nájsť kúsok povzbudenia a humoru - aj keď by mal byť čierny. Komiks mi veľmi pomohol nahliadať na svoj vlastný život i životy ostatných objektívnejšie, vidieť veci s nadhľadom. Veľakrát mi pomohol vidieť vážne situácie v inom svetle.
Komiks pomáha prežívať veci, ktoré sa nám nemuseli fyzicky stať. Je to úžasný zdroj skúseností - keďže za každým komiksom sa skrýva duša nejakého autora, ktorý má svoj pohľad na svet a svoje skúsenosti. Ukazuje nám krutosť vojny, aj keď sme ju nezažili. Alebo nás prevedie feudálnym Japonskom či naturalisticky rozoberie medziľudské vzťahy... Môže nám otvoriť oči, môžme sa nájsť v príbehu a v jeho postavách a môže nám to skutočne pomôcť. Ak mu to dovolíme. Dá nám presne toľko, koľko si z neho vezmeme.

To, že si povedal, že humor nepôsobí v mojich príbehoch násilne, je pre mňa nesmiernou poctou a napĺňa ma to veľkou radosťou. Takéto veci sú mojim palivom pre ďalšiu tvorbu. Ak niekto akceptuje môj pohľad na vec a postavy mu dovolia stotožniť sa s ním, splnila som tým presne cieľ, ktorý som si vytýčila. Snažím sa v každej zlej veci nájsť niečo pozitívne. Je to jediný efektívny spôsob, ako prežiť a zároveň si odniesť nejaké ponaučenie. Veľakrát sa človek obzrie späť a zistí, že to, čo pre neho napríklad v puberte znamenalo absolútny koniec sveta, je dnes už len vtipnou príhodou o dospievaní, ktorú rozpráva kamarátom. Človek musí akceptovať, čo mu život prináša a vziať so sebou len to, čo ho naozaj posúva vpred. Inak by sme sa z toľkej drámy mohli zmyšiť. Ani u mňa to nefunguje vždy, ale snažím sa o to :)

U nás je to stále trošku divná otázka ale: Preferuješ manga príbehy v elektronickej podobe alebo si ako ja odporca scanov {ale áno čítam aj tie} a radšej siahneš po tlačenej forme?

Nooooooo....je ťažké priznať, že sme všetci strašní piráti, ale. Pokiaľ sú scany dostupné, čítam ich. Je to pre mnohých jediný spôsob, ako sa k mange vôbec dostať. V Japonsku také výtlačky určite nestoja veľa, vzhľadom na to, že ich veľa ľudí na jeden šup prečíta a potom proste zahodí.

V Európe zoženiete dobrú mangu tak od 5 eur, nie menej. Iba blázon by nechal ležať na lavičke komiks, ktorý ho stál viac než 5 či 12 eur. Oná cena nedovoľuje kupovať si každý výtlačok. A tak sa každý radšej pekne potichu, v tme izby, pričupí k počítaču a snaží sa ukojiť svoj hlad po poznaní, čím ďalším sa musí prehrýzať jeho obľúbený hrdina.

Nakoniec, žiadny online materiál nemá nad papierový, fyzicky hmatateľný výtlačok. Je radosť sedieť v električke alebo doma a otvoriť mangu, kedy sa vám zachce. Zistila som tiež, že celý layout stránky pôsobí naživo úplne ináč, než na obrazovke. Je to menej skreslené a prehľadnejšie.

Ako by si sa opísala ako človeka? Tuším, že hanblivá si dosť, niečo iné? :P

(smiech) Trocha sociálnej fóbie tam veru bude... Lepšie sa mi skutočne rozpráva cez obrázky či texty. Myslím, že moje príbehy to sumarizujú celkom dobre. Ako vravím, v každom slove, obraze a postave je kus zo mňa, z mojich zážitkov a myšlienok. Ak je to niekomu sympatické, tak som rada. A niekomu to možno zase nebude sedieť. Ale taká som. Nekonečný idealista, ktorý má rád dobré konce a nejakú drámu a emócie v príbehoch. Nie vždy som tak optimisticky naladená, ale aj to núti človeka hľadať odpovede.

Je niečo čo by si na záver tohto vyčerpávajúceho rozhovoru dodala? :)

Ďakujem za možnosť niečo rozpovedať príjemným spôsobom a za pochvalu. :) Naďalej sa budem snažiť zlepšovať, čo sa dá (to bude nekonečný príbeh), aby všetci čitatelia mali čo najlepší pocit po prečítaní nejakých mojich budúcich príbehov. A že mi bude potešením, ak talentovaní ľudia zozbierajú svoju odvahu a pokúsia sa niečo vytvoriť. Trebárs do ďalšieho Mangabooku.


Tak ešte raz veľmi pekne ďakujem za tento rozhovor a prajem ti "veľa ostrých ceruziek".

Na tomto mieste zase vypíšem kontakty, na ktorých ma môžte kontaktovať s otázkami, podnetmi, ale aj kritikou. Sú to tieto: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. Táto e-mailová adresa je chránená pred spambotmi. Ak ju chcete vidieť, je potrebné aby ste mali zapnutý JavaScript. alebo facebook. Rovnako sa môžte stať našimi fanúšikmi na tejto sociálnej sieti.
V rámci reklamy si povinne nalistujte aj web a facebook slovenského zborníka mangy a komixu. Autori budú, tak ako ja, len radi ak im pošlete nejaký feedback :)
Samozrejme stále čakám návrhy na ďalších hostí a otázky na nich, ak sa hanbíte alebo bojíte, je to anonymné ;)