- Podrobnosti
-
Uverejnené nedeľa, 07. december 2008, 18:47
-
Napísal: Aniy
-
Prečítané: 1013x
Veľa piva pretieklo od posledného rozhovoru čo sme Vám priniesli. Nedostatok času a zábudlivosť je svinstvo ale konečne Vám prinášame ďalšie kolo rozhovoru Pri Pivečku.
Dnešným hosťom je Hitsuji. Mimo iného redaktorka portálu manga.sk a študentka Filozofickej fakulty UK - v Bratislave, Japonský jazyk a medzikultúrna komunikácia ktorá v Japonsku strávila nejaký ten čas.
Ďakujem, že si prijala toto pozvanie a dúfam, že sa nebudem pýtať na 100× odpovedané otázky.
Tak, notoricky známe prvé otázky:
Ako si sa dostala k anime a odkiaľ je tvoj nick?
Ako tomu bolo často v prípade nás „pamätníkov“, začínala som aj ja so satelitným RTL2. Inšpirovala ma kamarátka a mala som vtedy tak dvanásť rokov. Myslím že zo začiatku som to pozerala už len pre tú nádhernú iróniu že práve Japonci kreslia dievčatá s dlhými nohami, multifarebnými vlasmi a gigantickými očami.
Celá história nicku je naozaj pridlhý príbeh, skrátená verzia znie asi tak že v prvom ročníku na výške sme si prideľovali zvieracie prezývky a mne sa ušla ovečka (hitsuji). Paradoxne to nemá nič s mojimi vlasmi, tie skučeraveli samy od seba za podivných okolnosí až o pár rokov neskôr v Japonsku.
Čo bolo tvoje prvé anime?
„Sejlamún“, ako sa na moju vekovú kategóriu patrí.
A konečne :P
Ako si sa vlastne dostala k Japončine?
(99% všetkých japončinárov neznáša túto otázku^^) Rada rozprávam milý príbeh o tom ako mi môj ocino ako malému dievčatku rozprával japonské rozprávky....Pravda je prozaickejšia, sčasti som bola vďaka čítaniu mangy infikovaná japanofíliou, sčasti vlastná urozprávanosť a láska k jazykom, sčasti túžba vedieť niečo čo ostatní nevedia. Logickou odpoveďou bola japončina.
Piješ pivo? {toto som sa vlastne asi ešte nikoho nepýtal XD}
Pijem! Síce nemôžem tvrdiť že som bohvieaký fajnšmeker, v druhoch sa nevyznám, ale čas od času si rada dám.
Je lepšie japonské alebo slovenské? Teraz odhliadnime od značiek :)
Jednoznačne slovenské, toľko ešte rozoznať dokážem. Aj keď paradoxne som pivo začala piť v Japonsku, keďže to ich je slabšie a menej horké, ako taká soft verzia. Tam som nemala veľmi na výber ak som nechcela piť tie ich presladené akože alkoholické koktejly.
Je pravda, že Japonci veľa alkoholu neznesú a aj to, že ich pivo má menší obsah alkoholu?
Je. Všetko pravda. Japonci sú po jednom ich pive (3 deci) veselí a červení. Po dvoch sa viažu kravaty okolo hlavy, po treťom už väčšina končí pod stolom.
Ako ťa vlastne v Japonsku volali? :)
Predstavovala som sa Eva (moje priezvisko „Spišiaková“ som sa ani nepokúšala presadiť, bolo by skutočnou ranou pod pás pre japonskú artikuláciu). Z Eva sa vďaka miestnej výslovnosti stalo „Eba“, takže to som počula najčastejšie. Eba san, Eba chan.
Je jasné, že si nemohla domov zobrať všetko čo by si možno chcela, ale stalo sa ti pri balení, že si si na niečo spomenula a kvôli tomu kufor muselo pár vecí opustiť?
Kufor mi balila mama. Bola ma v Japonsku vyzdvihnúť a posledný týždeň sme spolu výletovali, deň pred odletom som ju nechala vo svojej izbe a ja som behala po úradoch a poisťovniach.
Na tomto mieste si dovolím vyjadriť svoj obdiv k jej technike tlačenia vecí do kufra, keďže tam dostala aj to v čo som už nedúfala že dostanem domov. Výsledkom bol asi 14 kilový prebytok na letisku a tomu zodpovedajúca pokuta.
Koľko máng od Clamp-u si si priniesla z Japonska?
Tak som sa práve zdvihla a spočítala a dostala sa k príšernému číslu 117 kusov. Zrejme som na tom horšie ako som si pripúšťala. ^^ Vysvetlenie je ale jednoduché, v Japonsku majú nádherné predajne menom BOOK OFF kde zoženiete mangu za 100 yenov (vtedy 18 Sk). A tento obchod som mala 10 minút od internátu. A vždy keď mi bolo smutno, alebo som sa nudila, alebo ma vytáčali Japonci, alebo som si našla inú zámienku som tam zašla a niečo si doniesla. Neskôr sa to zvrhlo na zberateľstvo a tak som sa nejak dostala k tomuto hroznému číslu. Na CLAMP sa mi páči predovšetkým ich neuveriteľne široký žánrový záber, každá séria je úplne iná.
Už je to nejaký ten mesiac čo si doma. Chýba ti niečo z Japonska?
Toho by bolo ^^. Japonská organizovanosť a to že všetko funguje. Spomínaný BOOK OFF a 100 yenové obchody, vane, chrámy, nálepky na mobily s kvietkami, zmrzlina s príchuťou zeleného čaju a pečené sladké zemiaky, a pravdaže kamaráti a známi. A Yokohama!
Vrátila by si sa tam? Dovolenka alebo možno aj žiť?
Dovolenka – veľmi rada. Toto leto ak rozpočet dovolí snáď zase trochu pocestujem Aj na ďalší rok či roky štúdia by som sa dala rada nahovoriť. Ale žiť – to nateraz určite nie. Pracovať alebo tam vychovávať deti si jednoucho netrúfam. Dôvodov je mnoho, hlavný je však úplne prozaický. Príliš veľmi ľúbim Slovensko.^^
Zúčastňuješ sa niekoľkých akcií na ktorých sa púšťa anime. Myslíš, že takéto akcie sú potrebné? Teda myslíš si, že je v dnešnej dobe ešte potrebné premietať anime keďže je dostupné, či už legálne alebo menej legálne na internete?
No keď tak vidím tie preplnené miestnosti, predpokladám že potrebné to je. Nielen preto že je stále kopa ľudí čo nemajú internet a netušia čo sú to torrenty, ale aj pre tú atmosféru, sám pred obrazovkou sa človek nikdy nenasmeje toľko ako v plnej miestnosti.
Čo hovoríš na tú spústu slovenských webov o anime, mange a Japonsku? {Veď napokon aj my sme len ľudia čo sa nudili a mysleli, že je to dobrý nápad}
Prečo nie? Internet je od toho aby si každý mohol robiť čo chce tak ako sa mu páči, aspoň tak to chápem ja. Vadí mi iba separovanie z osobných dôvodov, to bohužiaľ pokladám za dosť detinské, pokiaľ sa ale všetci budeme aspoň tolerovať a uverejníme si bannery, vidím v tom iba pozitíva.
Ako vidíš postavenie japončiny na Slovensku v porovnaní s ostatnými cudzími jazykmi? Je pravda, že ja to sledujem len v anime/manga komunite ale vyzerá to, že o štúdium japončiny je dosť vysoký záujem.
Stúpa z roka na rok, stačí vidieť počet prihlásených na katedry japončiny alebo záujem o kurzy. Na jednej strane ma to teší, keďže napríklad také japonské veľvyslanectvo si všimlo záujem mladšej populácie a začali s cielenými akciami zameranými priamo na tieto oblasti popkultúry. Na druhej strane sa popravde dosť desím kam sa všetci tí ľudia, ktorí sa rozhodli vidieť v Japončine svoju budúcnosť raz podejú. Bohužiaľ to o pár rokov vidím na tvrdý konkurenčný boj.
O tomto si hovorila aj v Zápisníkoch a aj pri rozhovore s Melvinom ale nedá mi ešte raz: Používajú Japonci naozaj návody na všetko možné? Čím myslíš, že to je? {v USA je to opatrenie proti žalobám keď niekto prehltne poldecák :)}
Naozaj na úplne všetko od návodu na správne umývanie rúk (na WC na vysokej škole!!!) až po plagátiky s popisom obuvi ktorá môže byť nebezpečná pri používaní eskalátora. Vysvetlenie je jednoduché, Japonci sú národ ktorý sa naučil všetky prípadné nehody predvídať a niekoľkonásobne ich poisťovať. V prípade krajiny s geografickou polohou zaručujúcou tajfúny, zemetrasenia a výbuchy sopky na dennom poriadku sa netreba čudovať.
Čt.: Máš nejakého priateľa? Alebo uvítala by si nejaký vážny vzťah, aj keď mávaš najskôr dosť nabitý program?
Priateľa nemám, ale niekde sa určite nájde aj človek dostatočne šialený na to aby sme si dokonale sadli. Mám síce viac menej potvrdenú diagnózu workoholik ale to môj osobný život a čas ktorý trávim s ľuďmi ktorých mám rada neovplyvňuje (bohužiaľ miesto toho ovplyvňuje akurát môj spánkový režim)
Čo mi trochu nahodilo :) Každý má svoj tip muža/ženy čo sa mu páči, ale videla si na svojej ceste nejakého nihonjina, ktorého by si možno aj pozvala na kávu?
Na dievčenskej škole si človek veľmi nenavyberá ^^. Mimo vyučovania som väčšinu času trávila so staršími ľuďmi, keďže bohužiaľ väčšina Japoncov v mojom veku je na úrovni blízkej puberte (česť výnimkám pravdaže).
A taká pod otázka, v našich končinách nie je zriedkavé vidieť pár Slovenka - Černoch, prípadne naopak. Majú k takémuto "miešaniu" Japonci predsudky, prípadne až odpor?
Hm, isteže to pre nich nie je bežná vec ale myslím že hlavne závisí kde. V strede Tokia sa nad tým nikto nepozastaví, kým v zapadlej dedinke niekde na severe v Aomori by s podobným párom robili každomesačné rozhovory do novín. V každom prípade ale minimálne Japoncom priateľku cudzinku závidia.
Čt.: Prípadne aký je tvoj názor na nie príliš vážny vzťah? {žeby tajný obdivovateľ? ;) }
Nie príliš vážny? Uvažujem čo si pod tým predstaviť ^^.
Čt.: Ako vidíš budúcnosť japonských firiem a možných ponúk práce pre ne na Slovensku?
Ako Nitrianka s potešením pozorujem ako sa nám rozrastá priemyselný park o ďalšie japonské firmy, a aspoň z krátkeho, povedzme desaťročného hľadiska si trúfam tento rozvoj odhadovať pozitívne. A samozrejme sa teším z možností tlmočenia, aj keď na druhej strane málokto by asi vydržal tých desať rokov zavretý medzi polymérovými rozpúšťadlami.
A aktuálna téma: Nevieš ako vplýva „Finančná kríza“ na Japonsko?
Japonci ju cítia, viac ako my Slováci. Nechcem ísť do podrobností, ale Japonci v 90 rokoch utrpeli vlastnú finančnú krízu (bublinu ako ju volajú), z ktorej sa poriadne nestihli spamätať a už prišla táto globálna.
{na doplnenie: ako sme sa dozvedeli v posledných dňoch Honda odstúpila zo seriálu F1 vraj práve kvôli kríze.}
Máš ešte niečo na srdci, na jazyku a na prstoch o čo by si sa chcela podeliť?
Snáď len odkázať vlastnú skúsenosť že tvrohlavým šťastie praje. A ďakujem za rozhovor!
Tak ďakujem ešte raz, že si prijala pozvanie k virtuálnemu pivečku a veľa úspechov v súkromnom tak aj profesijnom živote prajem.
Pre tých, ktorí by sa chceli dozvedieť o Hitsujinom pobyte v Japonsku viac, prosím navštívte portál Manga.sk a prečítajte si jej zápisníky :)
Tí ktorí majú nejaké otázky, návrhy alebo pripomienky prosím mailom, fórom alebo aj novou funkciou stránky - komentáre k článku, dajte vedieť, my sa len potešíme :) Ďalší hosť bude oznámený onedlho, možno aj o dlho v komentároch :)
